"Fúzia z roku 1929 bola výsledkom dôkladnej analýzy aktuálnej situácie a výhľadu do budúcnosti. História ukázala, že iba automobilka, začlenená do silnej nadnárodnej skupiny, môže hrať hlavnú úlohu vo svojom obore," hovorí Carl-Peter Forster, šéf automobilky Opel.

V značke Opel našiel koncern GM dlho hľadaného európskeho partnera
Úspešné začlenenie spoločnosti Adam Opel AG do štruktúry koncernu General Motors umožnil priaznivý súbeh okolností na oboch stranách. Koncom 20-tych rokov minulého storočia potrebovala automobilka Opel kapitálovú investíciu, aby sa dokázala prerodiť z podoby rodinnej firmy do pozície moderného veľkovýrobcu automobilov. Taká premena však vyžadovala nákup nových technológií, čo bola záležitosť mimoriadnych finančných nákladov.

V rovnakom čase americký koncern General Motors už niekoľko rokov hľadal v Nemecku silného partnera, s pomocou ktorého by obišiel tvrdé ochranárske colné bariéry a zároveň by sa výraznejšie presadil na nemeckom trhu. Počas svojej cesty do Európy v roku 1928 navštívil Alfred P. Sloan, šéf koncernu GM, továreň automobilky Opel v Rüsselsheime a bol príjemne prekvapený - videl dobre fungujúce prevádzky, imponovala mu flexibilita firmy a poznal, že zamestnáva skúsených špecialistov. Veľkým triumfom značky Opel bola tiež rozvetvená obchodná sieť, ktorá iba v Nemecku zahŕňala 736 dealerov. Alfred P. Sloan rýchle usúdil, že Opel by bol pre GM tým najlepším partnerom pre spoločné podnikanie v Európe.

Ešte v tom istom roku bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve - vlastné kapitálové prevzatie automobilky Opel koncernom GM si totiž vyžadovalo dôkladnú legislatívnu prípravu, pretože firma sa musela okrem iného aj pretransformovať zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť. Akciová spoločnosť Adam Opel AG bola zaregistrovaná na obchodnom súde v Gross-Gerau dňa 3. decembra 1928. Nasledovali ďalšie intenzívne rokovania, výsledkom ktorých bolo oznámenie zo 17. marca 1929 o prevzatí 80% podielu akciovej spoločnosti Adam Opel AG koncernom General Motors za 26 miliónov dolárov. Na jar 1931 potom koncern GM využil svoje predkupné právo a za ďalších 7,4 miliónov dolárov získal aj zostávajúcich 20 % akcií.

Organizačná koncepcia koncernu GM, postavená na decentralizovanom riadení s výraznou zodpovednosťou jednotlivých značiek a zachovaní značky, bola pre bratov Wilhelma a Frizta Oplových veľmi dôležitá. Vtedajšia oficiálna tlačová správa o prevzatí automobilky Opel koncernom GM, uvádza: „Celé generácie rozvíjaná tradícia značky Opel v kombinácii s finančnou a technickou podporou najväčšieho výrobcu automobilov Spojených štátov Amerických, umožní automobilke Adam Opel AG ponúknuť nemeckým zákazníkom výborné autá a prispeje aj k rastu nemeckého hospodárstva.“

Rýchly rast vďaka kapitálovému a technologickému transferu
Počas siedmich rokov po prevzatí automobilky Opel koncernom GM sa Opel posunul z pozície najväčšieho nemeckého výrobcu automobilov do pozície najsilnejšieho a najprogresívnejšieho výrobcu osobných a úžitkových automobilov v Európe. V roku 1936 Opel zamestnával asi 19.000 zamestnancov. Vplyv americkej materskej firmy bol badateľný aj z rýchleho rozvoja firmy a zavádzania nových obchodných služieb: V roku 1929 sa Opel stal prvou nemeckou automobilkou, ktorá založila vlastnú poisťovaciu spoločnosť. Vznik vlastnej banky Opel-Bank v roku 1930 priblížilo modely Opel mnohým novým zákazníkom a umožnilo dealerom značky rozbehnúť ďalšie aktivity.

V roku 1924 zaviedol Opel ako prvý nemecký výrobca automobilov linkovú montáž - stalo sa tak pri nábehu legendárneho modelu „Laubfrosch“ (Rosnička). Kapitál z USA a blízky kontakt s technológmi koncernu GM umožnili ďalší výrazný krok značky Opel v histórii automobilového priemyslu: Model Olympia, uvedený v roku 1935, sa stal nielen najpopulárnejším modelom svojho času, ale aj prvým sériovo vyrábaným nemeckým automobilom so samonosnou oceľovou karosériou.

V tom čase Opel zaviedol ďalšiu unikátnu a do tých čias nevídanú novinku priamo do výroby - tzv. „svadbu“, počas ktorej sa v jednom mieste výrobnej linky stretáva a spája podvozok auta s karosériou. Tento postup neskôr zaviedli do výroby všetky ďalšie automobilky.

Legendárne modely Opel: „Už len lietanie je lepšie!“
Od začlenenia automobilky Opel do koncernu General Motors až do dnešných dní sa oba partneri snažia svojimi inovatívnymi modelmi zaručiť najširšiemu okruhu obyvateľov mobilitu. Tradícia spolupráce, dlhá 75 rokov, je lemovaná legendárnymi modelmi: Prvý skutočný bestseller - model Kadett je z roku 1936. Do roku 1991 Opel predstavil mnohých úspešných nasledovníkov rovnakého mena, potom Kadett vystriedal modelový rad Astra, ktorý pokračoval v úspešne nastúpenej ceste. Tretia generácia modelu Astra, ktorá práve prichádza na automobilový trh, si prináša špičkové technológie a atraktívny dynamický styling.

V novodobej histórii značky Opel majú dôležité miesto aj športovo ladené modely. Jedným z tých najvýraznejších bol nezabudnuteľný Opel GT, ktorý sa verejnosti predstavil v roku 1965 na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom. Opel GT sa do sériovej výroby dostal v roku 1968 a „Už len lietanie je lepšie!“ Športovú tradíciu Opel dnes rozvíjajú modely Vectra GTS, kabriolet Astra, alebo nekompromisný roadster Speedster.

Nemenej úspešný bol však Opel aj pri hľadaní nových ciest - v roku 1999 Opel predstavil kompaktný veľkopriestorový sedemmiestny model Zafira, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil ďalší vývoj tejto stále populárnejšej automobilovej triedy. Podobne odvážne a inovatívne boli aj ďalšie koncepcie, napríklad modely Signum, alebo Meriva.

Špičkové technológie a moderné spôsoby výroby
Modely, ktoré automobilka Opel v uplynulých 75 rokoch uviedla na trh, si získali priaznivcov z nielen pre svoj nápaditý design, ale tiež vďaka vyspelým technológiám. Opel a GM sa vždy podieľali na vývoji nových technológií a razili zásadu ich čo najrýchlejšieho uvádzania za dostupné ceny do sériovej produkcie, kde z nich môžu ťažiť tisíce bežných motoristov. To platí najmä pre bezpečnostné prvky a technológie znižujúce ekologické zaťaženie ovzdušia.

Opel sa v roku 1989 stal prvým európskym výrobcom automobilov, ktorý vybavoval všetky svoje modely katalyzátormi výfukových plynov. Od roku 1995 majú všetky modely Opel veľkoobjemové airbagy vodiča aj spolujazdca. Aj nová Astra si podľa tejto tradície priváža mimoriadne vyspelé technológie, aké sa až doposiaľ v jej segmente neobjavovali - napr. o interaktívny podvozok IDSPlus, alebo adaptívne svetlomety AFL (Adaptive Forward Lighting).

Za vývoj nových modelov je zodpovedné Medzinárodne technické a vývojové centrum ITDC automobilky Opel v Rüsselsheime. Centrum ITDC taktiež koordinuje zavádzanie najvyspelejších technológií a postupov do výrobných závodov Opel ako aj ostatných značiek koncernu GM. Napríklad závod Opel v Eisenachu, otvorený v roku 1992, v ktorom sa výrazne uplatnili princípy tzv. štíhlej produkcie, poslúžil ako vzor pre prevádzky automobilky Opel v poľských Gliwiciach, v argentínskom Rosairu, v Rayongu v Thajsku, alebo v čínskom Šanghaji. Na základe výrobných princípov koncernu GM a investícií vo výške 750 miliónov EUR stojí v Rüsselsheime najmodernejšia súčasná automobilku sveta.

Mobilita zajtrajška
Opel a GM hrajú kľúčovú úlohu v ochrane životného prostredia. V blízkom susedstve hlavného závodu automobilky Opel - v Mainz Kasteli - stojí spoločné Globálne centrum alternatívnych pohonov GAPC firiem Opel a GM, ktoré sa angažuje vo vývoji nových energetických zdrojov a bezodpadových pohonných technológií. GM a Opel už investovali do vývoja vodíkových palivových článkov a nimi poháňaných vozidiel viac ako miliardu dolárov. Ich ambicióznym cieľom je stať sa vo výhľade roku 2010 prvým producentom automobilov, ktorý predá vyše milióna automobilov poháňaných palivovými článkami. Okrem vodíka Opel intenzívne pracuje na vývoji a vylepšovaní konvenčných spaľovacích motorov, ktoré by spaľovali napr. zemný plyn.