Konštrukcia pohonnej jednotky prototypu HydroGen3 predstavuje zásadný kvalitatívny krok smerom dopredu vo vývoji automobilov poháňaných palivovými vodíkovými článkami. Celý pohonný systém prototypu HydroGen3, ktorý technicky vychádza z päťmiestnej verzie známeho veľkopriestorového modelu Opel Zafira, je totiž tak kompaktný, že je ho možné vyrábať ako samostatný modul.

"Vďaka tomu je možné reálne uvažovať o výrobe prototypu HydroGen3 na terajších montážnych linkách," hovorí Larry Burns, viceprezident koncernu General Motors zodpovedný za výskum, vývoj a plánovanie. "Konštruktéri musia ešte dôkladne overiť spoľahlivosť a funkčnosť celej rady komponentov. Okrem náročných skúšok prototypov na všetkých druhoch ciest vo všetkých klimatických oblastiach sveta uskutoční General Motors i testy svojich prototypov ako služobných vozidiel u vybraných zákazníkov," vysvetlil Larry Burns novinárom v priebehu testovania prototypu HydroGen3 v Monaku a južnom Francúzsku.

Tieto tzv. flotilové testy budú organizovať všetky pracoviská (Mainz-Kastel v Nemecku, Rochester v USA, štát New York, Warren, USA, štát Michigan a Torrance, USA, štát Kalifornie), ktoré sú v rámci GM FCA (GM Fuel Cell Activities) zodpovedné za výskum a vývoj technológií pohonu s palivovými článkami. Na vývoji tejto technológie budúcnosti pracuje v rámci koncernu GM viac ako 500 špecialistov.

Spoločnosť General Motors má s využitím palivových článkov bohaté skúsenosti. Ako prvý výrobca automobilov na svete uviedol koncern General Motors už začiatkom šesdesiatych rokov minulého storočia prototyp poháňaný palivovými článkami. Od tej doby boli do výskumu a vývoja tejto technológie investované stovky miliónov dolárov. Finančné prostriedky poslúžili mimo iného pre krytie nákladov náročných cestných testov. Najrôznejšie prototypy najazdili od roku 1997 na všetkých kontinentoch cez 75.000 kilometrov. Pri týchto testoch prototypy navyše dosiahli celkom pätnásť svetových rekordov pre vozidlá poháňané palivovými článkami.

Konštruktéri prototypu HydroGen3 sa sústredili nielen na spoľahlivosť jeho pohonnej jednotky pri každodennom nasadení do prevádzky, ale taktiež na dosiahnutie čo najkompaktnejších rozmerov celého systému a docielenia nízkej hmotnosti vozidla. Systém pohonu je omnoho jednoduchší ako v prípade prvého prototypu HydroGen1 a pohotovostná hmotnosť verzie HydroGen3 sa už výrazne blíži dopredu zadanej cieľovej hodnote 1590 kg. HydroGen3 teraz disponuje batožinovým priestorom veľkosti 600 l, čo je rovnaká hodnota, ako u sériového prevedenia modelu Zafira v päťmiestnom usporiadaní.

Zásadnou prednosťou je však možnosť zmontovania celého pohonného systému, ktorý sa do karosérie prototypu HydroGen3 zabuduje naraz vo forme tzv. PDU modulu (Propulsion Dress-up). Hmotnosť modulu PDU je asi 300 kg, takže je možné ho začleniť do bežnej montážnej linky ako ktorýkoľvek konvenčný motor a štandardným spôsobom ho je možné prostredníctvom unifikovaných kotviacich bodov a púzdier uchytiť do skeletu Zafiry.

Elektrickú energiu pre asynchrónny trojfázový elektromotor s výkonom 60 kW/82 k, ktorý poháňa prototyp HydroGen3, dodáva sada palivových článkov zostavená z dvoch stoviek vzájomne pospájaných individuálnych článkov. Veľmi tichý elektromotor dokáže prototyp HydroGen3 zrýchliť z 0 na 100 km/h v priebehu necelých 16 s a udelí mu rýchlosť až 160 km/h.

Palivové články sú napájané vodíkom, ktorý je uložený v špeciálnom zásobníku, a to buď v kvapalnom stave pri teplote mínus 253o C, alebo stlačený pod tlakom 700 barov. Akčný rádius vozidla činí 400 km, resp. 270 km. Zatiaľ čo HydroGen3 predstavuje realisticky pojatý prototyp osobného automobilu blízkej budúcnosti, neprodukujúceho žiadne škodliviny, Hy-wire - druhý koncept koncernu GM poháňaný rovnako palivovými článkami - je o poznanie futuristickejší a ponúka ešte odvážnejšie konštrukčné riešenie. V Monaku a jeho okolí si mohli novinári vôbec poprvýkrát vyskúšať ovládanie tohoto unikátneho vozidla, ktoré kombinuje technológiu pohonu s palivovými článkami a ovládanie "po drôtoch" by-wire.

Hlavnou prednosťou konceptu Hy-wire je jeho 279 mm silné "skateboardové" šasi, do ktorého je integrovaný celý pohonný systém. Vďaka tomu je Hy-wire ideálnou platformou pre stavbu karosérií najrôznejších koncepcií. "Rovnako ako HydroGen3, taktiež prototyp Hy-wire dokazuje našu systematickú snahu doviesť technológiu palivových článkov do štádia využiteľnosti v sériovej výrobe automobilov ešte do konca tohoto desaťročia," hovorí Larry Burns, viceprezident koncernu General Motors zodpovedný za výskum, vývoj a plánovanie.