Koncept GM Hy-wire, ktorému dali meno skrátené názvy jeho technológií, obsahuje množstvo technických prvkov a systémov, s ktorými sa v januári 2002 prvýkrát predstavil na autosalóne v severoamerickém Detroite prototyp AUTOnomy. Ten sa o niečo neskôr - na jarnom medzinárodnom autosalóne v Ženeve - predviedol aj európskemu publiku. Štúdia Hy-wire sa oficiálne predstaví 26. 9. 2002 na medzinárodnom autosalóne v Paríži.

„Fakt, že sa nám podarilo postaviť plne funkčný prototyp Hy-wire počas ôsmych mesiacov od predstavenia technologického konceptu AUTOnomy na autosalóne v Detroite, ukazuje naše renomé vo vývoji inovatívnych technológií a rýchlosť, s akou postupujeme od ideí k realite,“ hovorí Rick Wagoner, šéf koncernu General Motors. „AUTOnomy - to bola prvá vízia špecialistov koncernu GM. Funkčný prototyp Hy-wire, na ktorom si dôkladne odskúšame všetky inovatívne technológie, posilní našu pozíciu svetového lídra vo vývoji systému pohonu s palivovými článkami. Hy-wire predstavuje významný krok na našej ceste k zavedeniu palivových článkov do sériovej výroby automobilov.“

„Robíme všetko pre to, aby sme dokázali záujemcom ponúknuť dostupný a spoľahlivý automobil poháňaný palivovými článkami ešte do konca tohoto desaťročia. V prípade prototypu Hy-wire sa nám podarilo zasadiť špičkové technológie do plne funkčného auta inovatívnej koncepcie, ktorý možno čo do veľkosti a hmotnosti porovnávať so súčasnými automobilmi luxusnej triedy,“ hovorí Larry Burns, viceprezident koncernu GM zodpovedný za vývoj, výskum a plánovanie. „Celá pohonná jednotka a riadiace systémy prototypu Hy-wire sú uložené v 28 cm hrubom šasi pripomínajúcom skateboard. Vďaka tomu má päť pasažierov dostatok voľného miesta pre komfortné cestovanie a pozoruhodne objemný batožinový priestor. Nikde nie je vidno obvyklý motor, automobil nemá žiadne pedále. Všetky systémy sa ovládajú špeciálnou konzolou X-drive, ktorú možno jednoducho nastaviť pred pravé či ľavé sedadlo.“

Prototyp Hy-wire je výsledkom globálnej kooperácie. Konštruktéri a designéri koncernu GM v USA vyvinuli šasi auta, jeho karosériu a elektrické ovládacie systémy. Ich kolegovia z vývojového centra v nemeckom Mainz-Kasteli do prototypu začlenili pohonnú jednotku, ktorá čerpá energiu zo sady palivových článkov. Koncepcia pohonu prototypu Hy-wire je totožná so systémom pohonu s palivovými článkami štúdie HydroGen3, predstavenom na IAA vo Frankfurte nad Mohanom v roku 2001. HydroGen3, postavený na báze veľkopriestorového kompaktného modelu Opel Zafira, dosahuje rýchlosť až 160 km/h.

Americkí konštruktéri veľmi úzko spolupracovali tiež s talianskym designérskym štúdiom Stile Bertone z Turína, kde bola postavená karoséria prototypu. Technológiu ovládania pomocou elektrických káblov By-wire dodali spoločnosti SKF Group, ktorá má sídlo vo Švédsku a vývojové konštrukčné centrá v Holandsku a Taliansku.

„Kombinácia technológie pohonu s palivovými článkami a ovládania By-wire, teda prostredníctvom elektroniky a káblov, prináša do vývoja automobilov budúcnosti úplne novú kvalitu. Automobilovým návrhárom a štylistom sa tak otvárajú možnosti maximálnej prispôsobivosti vyvíjaného automobilu, štýlu a požiadavkám najrôznejších skupín zákazníkov,“ tvrdí Chris Borroni-Bird, riaditeľ sekcie pre vývoj a technologické fúzie koncernu GM, ktorý je zároveň šéfom projektu Hy-wire. „Hy-wire je automobilom novej originálnej koncepcie - je omnoho ekologickejší a pritom zaručuje výbornú dynamiku jazdy, je maximálne bezpečný a dokáže sa perfektne prispôsobiť štýlu a požadiavkám majiteľa.“

Hy-wire sa profiluje ako štylisticky čistý elegantný štvordverový automobil s neprehliadnuteľným športovým nádychom a krátkymi prevismi karosérie vpredu aj vzadu. „Je to skutočne po všetkých stránkach luxusný automobil, ktorý ponúka nielen mimoriadne priestranný interiér, ale napr. aj perfektný výhľad,“ hovorí Ed Welburn, výkonný riaditeľ sekcie GM Design. „Architektúra karosérie prototypu Hy-wire je unikátna, pretože auto nemá obvyklý oddelený priestor pre pohonnú jednotku. Vďaka tomu je tento model opticky otvorený v prednej aj zadnej časti a jeho priestranný interiér je vzdušný, príjemný a vysoko flexibilný.“

Jedným z najvýraznejších prvkov revolučného designérskeho konceptu sú presklené partie čelnej aj zadnej časti auta - okoloidúci tak môžu ľahko vidieť skrz celý automobil. Veľké presklenné plochy a absencia tradičnej kapoty motora zaručuje skvelý výhľad. Pre zvýraznenie transparentného charakteru auta sú otvorené dokonca aj operadlá sedadiel. Karoséria nemá ani zvyčajný B-stĺpik medzi prednými a zadnými dverami. Vodič a ostatní cestujúci majú dostatok voľného miesta v oblasti nôh.

Celú konzolu X-drive, v strede ktorej je zabudovaný veľkoplošný monitor slúžiaci na kontrolu a ovládanie množstva systémov, možno vďaka horizontálnej koľajnici ľahko presúvať zo strany na stranu. To je ďalší príklad maximálnej flexibility prototypu Hy-wire.

Všetky prepojenia elektronických systémov a ovládacích prvkov ukrytých v hliníkovom šasi a zabudovaných do plastovej karosérie vystuženej sklennými vláknami zabezpečuje pomerne jednoduchý centrálny konektor. Mechanické spojenie podvozka a karosérie je tak záležitosťou desiatich pevných čapov.

Sada palivových článkov s výkonom 94 kW je zabudovaná do zadnej časti šasi prototypu Hy-wire. Šasi je silné 28 cm, iba na oboch koncoch sa zoštíhľuje na 18 cm. O pohon predných kolies sa stará vpredu naprieč uložený elektromotor. V strede šasi sú umiestnené tiež tri valcové zásobníky vodíka, konštruované na tlak až 350 barov.

Hmotnosť prototypu Hy-wire je 1900 kg, vpredu má tento unikátny automobil dvadsaťpalcové kolesá, vzadu ešte o dva palce väčšie. Vďaka zabudovaniu takmer všetkých technológií do šasi auta je jeho ťažisko umiestnené veľmi nízko, čo sa pozitívne odráža v jazdných vlastnostiach, aj v bezpečnosti. Mieru pasívnej bezpečnosti zvyšujú tzv. nárazové boxy, ktoré účinne pohlcujú energiu prípadného nárazu.

O výnimočnosti prototypu Hy-wire svedčí aj fakt, že na celkovo 30 prvkov a technológií podal koncern GM žiadosť o patentovú ochranu. „Raz by prototyp Hy-wire mohol stáť v automobilovom múzeu bok po boku prvých „kočiarov bez koní“ Carla Benza či Gottlieba Daimlera, alebo vedľa legendárneho modelu Ford T,“ uvažuje Larry Burns, viceprezident koncernu General Motors zodpovedný za vývoj, výskum a plánovanie.