Napriek závratnému tempu vývoja Formuly 1, trvalo nejaký čas, kým sa prišlo na fakt, že bezpečnostný pás môže zachrániť život. Hoci prilby a overaly boli určené do povinnej výbavy Medzinárodnou Automobilovou Federáciou (FIA) už v 60. rokoch, bezpečnostné pásy sa stali povinnou súčasťou monopostu Formuly 1 až od roku 1972.

Jazdci Formuly 1 sú pripútaní ku kokpitu šiestimi pásmi, podobnými tým, aké môžete nájsť v stíhačkách. Dva ramenné pásy, dva panvové pásy a dva nožné pásy dovoľujú jazdcom dostatočnú slobodu pohybu na to, aby boli schopní riadiť monopost a dosiahnuť na tlačidlá v ich zornom poli. Toto nie je jediná situácia, kedy je bezpečnosť dôležitejšia než pohodlnosť.

"Aj v každodennej premávke sú bezpečnostné pásy stále prvou záchranou, a to aj napriek inštalovaným airbagom. Pás je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby airbag fungoval efektívne," tvrdí Dr. Hartmuth Wollf z Allianz centra pre technológie (AZT). V kontraste s jazdcami Formuly 1, šofér bežného auta je pripásaný omnoho pohodlnejšie. Samozrejme, potrebuje väčšiu slobodu pohybu. Napríklad, keď sa chce otočiť alebo preladiť rádio. "Je preto veľmi dôležité vybrať si správnu pozíciu na sedenie a po odskúšaní rôznych stupňov pohybu je treba uistiť sa, že pás je na tele správne umiestnený," tvrdí Wolff. "Takisto by ste mali zakaždým pritiahnuť panvový pás tesnejšie, zaťahujúc za ramenný pás, pretože inak nebudete plne chránení."

Vo vozidle Formuly 1 sú jazdci tlačení do sedadla čo najtesnejšie a preto potrebujú na zapnutie pásov pomoc mechaniky. Avšak v prípade núdze sú schopní odpútať sa a opustiť vozidlo do piatich sekúnd, tak ako určujú pravidlá, pretože všetky individuálne pásy môžu byť odopnuté jednoduchým pootočením ruky. Úloha bezpečnostných pásov je jasná: v prípade nehody by mali pracovať s povinnou ochranou hlavy a krku (HANS), ktorá by mala ochrániť jazdcov od nepríjemných poranení na volante, keďže v tom istom čase absorbujú celú nárazovú energiu.

"Na jednej strane musia byť pásy dostatočne silné na to, aby ochránili jazdca od nárazu," vysvetľuje Frank Dernie z tímu WilliamsF1. "Takisto sa musí dbať na to, aby sa jazdci počas nehody nezranili na pásoch."

Výrobcovia bezpečnostných pásov a tímy sa snažia vyriešiť túto dilemu pomocou rozsiahlych experimentov, ktoré testujú sily a pružnosť materiálov. Vo všeobecnosti sú pásy vyrobené z textilných vlákien a polyestru a niekedy mávajú špeciálne monovlákna, ktoré sú do nich vpletené po stranách. Správajú sa ako malé laminátové pružiny a držia pás vyrovnaný. V takom prípade je zaťaženie rozložené lepšie, po celom obvode pása. Upevnenia sú často vyrobené z titánu. Po nehode musí byť možné vyslobodiť jazdca z monopostu aj so sedadlom, ak to záchranári uznajú za vhodné.

Podľa štandardu FIA 8853/98, musí byť každá úchytná časť na páse schopná vydržať záťaž 14,7 kN, čo je ekvivalent približne 1470 kilogramu. Šírka pásu musí mať rozmedzie od 44 do 76 mm (ramená a nohy) a medzi 50 a 76 mm (panva), pričom záleží na tom najpohodlnejšom nastavení pre jazdca. Vidina pohodlnosti je však relatívna, najmä v prípade, ak veríte Martinovi Brundlovi. Tento bývalý jazdec Formuly 1 raz vyhlásil: "Ak vás pásy nebolia, potom nie sú dostatočne pritiahnuté."

ALLIANZ SAFETY CHECK: AUTODROMO ENZO E DINO FERRARI

Mark Webber:
"Výsledkom vážnych nehôd bolo dobudovanie šikán pred niekoľkými rokmi, čím sa stal okruh bezpečnejším. Šikany však príliš namáhali brzdy. Neustále zmeny v rýchlosti neprospievajú jazdcom a potom sa nám nedarí dostávať do rytmu. Na jeseň sa bude trať prerábať a šikany pred štartovacou čiarou budú nahradené rovinkou. Nájazd do boxov bude takisto rozšírený, čo má priniesť viac bezpečnosti pre jazdcov a konštruktérov na pit lane."

Zdroj: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.