AGENTURA AUTO DATA na Peugeot Eco Cupe
redaktor: p.hron, 30.03.2010;

Súťaž v ekologickej jazde «PEUGEOT ECO CUP» očami nášho súťažiaceho redaktora Pavla Hrona.

Logo Peugeot Eco Cup zväčšiť obrázok Len nedávno sa skončil prvý ročník súťaže Peugeot EcoCup, do ktorej sa mohol prihlásiť každý, kto vlastní vodičský preukaz a trúfol si prejsť trasu dlhú 1000 kilometrov z Paríža do Ženevy podľa miestnych predpisov a v limitovanom čase. Peugeot EcoCup je nová súťaž, ktorou chcel výrobca automobilov Peugeot poukázať na to, ako veľmi mu záleží na životnom prostredí a na znižovaní emisií CO2, ktoré automobily vypúšťajú do ovzdušia. Súťaž EcoCup pojal Peugeot celoeurópsky a súťažiacich, ktorí jazdou v bežnej premávke na sériových automobiloch Peugeot dosiahli najnižšiu spotrebu pohonných látok, odmenil takým automobilom, na akom jazdili.


zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Moja odvaha prihlásiť sa do súťaže, na internetovej stránke správne odpovedať na niekoľko súťažných otázok a vtipne odpovedať aj na otázku "Kto je najlepší ekovodič?“, bola korunovaná úspechom - postúpil som do širšieho výberu. Súhrou poriadnej dávky šťastia a božieho požehnania sa mi podarilo prepracovať na prvý ročník Peugeot EcoCupu. Za súťažného partnera som si zvolil len týždeň pred tým testovanú 5008-ičku a za spolujazdca kamaráta Tondu. Aj keď sme neobsadili vytúženú prvú priečku, na nasledujúcich riadkoch popíšem naše dojmy z tejto súťaže.

Do súťaže bolo zapojených 18 európskych krajín: 1. Slovinsko, 2. Belgicko & Luxembursko, 3. Dánsko, 4. Maďarsko, 5. Švajčiarsko, 6. Anglicko, 7. Rakúsko, 8. Chorvátsko, 9. Taliansko, 10. Francúzsko, 11. Portugalsko, 12. Česko, 13. Nemecko, 14. Slovensko, 15. Španielsko, 16. Holandsko, 17. Poľsko a 18. Turecko. V takomto poradí aj štartovali. Pre každý štát boli určené 4 kategórie vozidiel Peugeot - 207, 308, 3008 a 5008, celkovo 72 automobilov a posádok.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Peugeot vyberal z došlých odpovedí 30 najlepších. Tých potom oslovil mailom. Dvadsať najrýchlejšie odpovedajúcich pozval do súťaže. Mená kandidátov (5 na každý typ automobilu) boli uverejnené v denníku Nový Čas a na internetových stránkach Nového Času, kde sa aj hlasovalo. Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov v každej kategórii postúpili ďalej. Konečné rozhodnutie, kto pôjde súťažiť na EcoCup, padlo po absolvovaní jednodňového školenia na defenzívnu (úspornú) jazdu pod odborným dohľadom školiteľov spoločnosti SuperDrive. Po absolvovaní praktických jázd vyhodnotili schopnosti kandidátov za volantom z hľadiska bezpečnosti, úspornej jazdy a potencionálnej možnosti najlepšieho umiestnenia. Peugeot Slovakia kandidátom na ekovodiča zapožičal vozidlá na týždňové trénovanie. Myslím, že mnohí kandidáti sedeli v nových modeloch 3008 a 5008 (pozri testy) po prvýkrát.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Týždeň testovania utiekol ako voda a 27. februára sme odlietali z Viedne do Paríža. Po prílete sme sa autobusom presunuli do samého centra, kde sme mali zabezpečené ubytovanie v krásnom hoteli Concorde la Fayette. Osem súťažiacich zo Slovenska doprevádzala Danka Karácsonyová, Peugeot marketing project manažérka a novinári Martin Šebesta (časopis Auto Motor a Šport), Luboš Kamenistý (Nový Čas) a moderátorka Dominika Dadíková (rádio Európa 2). Ubytovali sme sa a išli odvážiť (súťažná podmienka).

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok V sídle Peugeotu na La Grande Armée, neďaleko Víťazného oblúka nás čakal brífing ohľadne pravidiel a celého priebehu súťaže. Simultánny preklad z francúzštiny do angličtiny sme si vypočuli zo slúchadiel. Večer sme strávili vo vyhlásenom francúzskom kabarete LIDO na Champs Elysées. O úchvatnosti tohto predstavenia sa nebudem rozpisovať, to treba zažiť! Predstavenie skončilo neskoro v noci a tak nám nezostalo veľa času na prípravu stratégie do súťaže.


zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Štart bol v nedeľu 28.2.2010 priamo pred sídlom Peugeotu. Súťažiaci z jednotlivých krajín štartovali spolu. S päť minútovým odstupom, postupne odštartovali všetci zástupcovia 18 krajín. My sme štartovali ako 14. krajina o 10:05 hod. Vozidlá boli perfektne pripravené a označené. Deň pred tým, za prítomnosti notárky, bola nádrž doplnená, uzamknutá a zapečatená. Zapečatená bola tiež kapota motora a veľká plastová krabica, ktorú sme vozili v batožinovom priestore. Obsahovala závažie na vyváženie rozdielu hmotnosti jednotlivých posádok a rezervný kanister s naftou pre prípad, že by sme náhodou spotrebovali všetko palivo. Vo vozidle bolo tiež zariadenie na lokalizáciu cez GPS. Ďalej zariadenie na voľný priechod cez bránu diaľničného mýta, ktorá bola označená písmenom “t“ (rezervovaná pre nás). K dispozícii sme mali naprogramovanú navigáciu a itinerár s presným zaznačením každej križovatky až do cieľa. Každá posádka mala na cestu do cieľa 31 hodín od štartu vrátane povinnej osem a pol hodinovej prestávky na spanie v Mulhouse. Prvý deň viedla trasa z väčšej časti po diaľnici, inak po okresných cestách. Terén bol kopcovitý a tak sme išli stále hore a dole, rovinka bola vzácnosťou a práve na nej sme doháňali cenné desatinky na úspore paliva. Zhruba v polovici prvej etapy bol check point, ktorým sme museli prejsť. Vo vozidle bol čip, ktorý sa načítal prejazdom pomyselnej brány. Malá prestávka a pokračovali sme ďalej. Celú prvú časť, okrem check pointu, sme odjazdili bez jedinej zástavky. Každé zastavenie a znova rozbehnutie totiž zvyšuje spotrebu paliva.

Do Mulhouse, cieľa prvej etapy, to bolo 567 km z Paríža a my sme tam dorazili niekedy okolo 21 hodiny s priemernou spotrebou 3.7 l/100 km a priemernou rýchlosťou asi 56 km/h. A teraz sa podržte, po odjazdenom úseku nám v nádrži ostávalo, podľa palubného počítača, palivo ešte na ďalších 1700 km! Takmer sme tomu nemohli uveriť. Keby sme totiž držali takú spotrebu aj naďalej, mohli by sme na jednu nádrž urobiť danú trasu viac ako 2x! No, ale späť do reality. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku a išli sa ubytovať. Dali sme si večeru, spláchli to „jedným“ Heinekenom a išli spať.

Po rannej hygiene a rozcvičke sme došli na parkovisko a až tam sme sa naozaj prebrali. Vyrážať na druhú etapu sa dalo najskôr o 7:30, ale bez akéhokoľvek poradovníka a tak vznikla na parkovisku neskutočná tlačenica. Skrátka, kto skôr prišiel, ten skôr vyrazil. Len tí, čo štartovali z Paríža medzi prvými, väčšinou aj prví dorazili a parkovali tým pádom až na konci parkoviska. Ku všetkému ešte dve sympatické francúzky podrobili postupne každú posádku dychovej skúške na alkohol. Našťastie sme oboje zvládli v únosnom časovom úseku a bez ujmy.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Nevieme nakoľko striktné bolo dodržanie 31 hodinového časového limitu, lebo nám sa podarilo doraziť cca. 20 min. pred ním a vieme, že boli posádky, ktoré vyrazili z Mulhouse až po nás, ale v cieli mali byť teoreticky pred nami. My sme museli byť v cieli o 17:05. Štart v nedeľu o 10:05 plus 31 hodín rovná sa pondelok 17:05. Ale, pre Slovincov, ktorí štartovali z Paríža ako prví v 9:00 bol limit do cieľa už o 16:00. A mali teda na rovnakú trasu v pondelok minimálne o hodinu, ale možno aj o dve menej času ako my. Záležalo ako sa im podarilo vymotať z parkoviska v Mulhouse. Takže sa zrejme u niektorých posádok dostal do popredia časový limit na úkor spotreby paliva, alebo sa nejaké časové presahy tolerovali? Nevieme... Podľa nášho názoru sa malo štartovať z Mulhouse tak ako z Paríža, alebo v takom poradí v akom sa do Mulhouse dorazilo. Taktiež druhá etapa mala check point, ten bol v mestečku Sochaux vzdialeného iba 60 km od Mulhouse. Tam má Peugeot svoj výrobný závod a múzeum, v ktorom sme sa boli pozrieť.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Ďalšia vec na diskusiu bola minimálna povolená rýchlosť na diaľnici. Na brífingu v Paríži bolo síce povedané, že minimálna rýchlosť je v ľavom pruhu 80 km/h a v pravom 60 km/h, ale druhý deň cca. okolo 14 hodiny nám bolo telefonicky oznámené, že minimálna rýchlosť je 80 km/h a kto ju nebude dodržiavať budú z toho vyvodené dôsledky. Takže spotreba, ktorú sme zhruba 900 km a dva dni tvorili bola po jednom kopci pri 80 km/h hneď o desatinku vyššia, a to nás nesmierne hnevalo. Boli sme pred rozhodnutím rešpektovať nariadenie organizátorov, ale pokaziť si priemer, alebo riskovať nejakú penalizáciu a možno aj diskvalifikáciu. Každé vozidlo bolo totiž vybavené GPS monitorovacím systémom, takže nebol problém zistiť, kto dané nariadenie dodržiaval a kto nie. Nakoniec sme urobili kompromis a išli v priemere asi 70 km/h. Nerovné podmienky spôsobil fakt, že niekoho táto informácia zastihla 3 hodiny pred cieľom, niekoho hodinu a niekoho vôbec. Údajne si francúzski motoristi prostredníctvom polície sťažovali na veľa pomaly idúcich vozidiel, tak to organizátori zdvihli na 80 km/h. Ale bol to prvý ročník a organizátori majú aspoň čo vylepšovať. Ale ani tieto maličkosti nám nepokazili celkový výborný dojem a dúfam aj nesmrteľné zážitky, o ktoré mimochodom nebola núdza. Všetky tímy, nielen tie slovenské, boli skvelé a atmosféra počas celej akcie veľmi priateľská.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Po príchode do cieľa v Annecy neďaleko švajčiarskych hraníc a Ženevy, sme odovzdali vozidlá. Nasledovalo meranie zvyškov paliva, na ktoré sme si zo zvedavosti osobne počkali. Palubný počítač ukazoval priemernú spotrebu 3.6 l/100km po prejdení cca. 1007 km a priemernú rýchlosť 58 km/h. Palivomer nám ukazoval niečo málo pod polovicou nádrže, takže sme očakávali vyčerpanie cca. 25 litrov zvyšku paliva z nádrže (kritérium pre meranie). Za prítomnosti notárky sa overila neporušenosť pečatí a pristúpilo sa k samotnému meraniu. Prebiehalo to tak, že v mieste prívodu paliva do motora sa odpojila palivová hadička a napojila sa na čerpadlo, ktoré do pripravených nádob vyčerpalo všetko zvyšné palivo. To sa potom odvážilo a tajomným prepočtom sa došlo k finálnym výsledkom. Kanistre boli 20 litrové a nám nakoniec vyčerpali jeden plný, ktorý vážil 17.79 kg a druhý vážil 2.35 kg. Predpokladáme, že to bolo už po odpočítaní váhy kanistra a prepočtom nám vyšlo, že nám v nádrži zostalo 22.64 litra. Objem nádrže bol 60 litrov, spotrebovali sme teda na 1000 km 37.36 litrov paliva, čo je 3.73 l/100km. Palubný počítač ukazoval priemer 3.6 l/100km a oficiálne nám bola nameraná spotreba 3.58 l/100km. Zhruba to zodpovedá, ale nemáme presné údaje k výpočtu, preto tie nepresnosti. Počas oficiálneho merania, ktoré trvalo dosť dlho, sme sa ubytovali, prezliekli a presunuli pešo do hotela Impérial Palace pri jazere Annecy. Tam bola pripravená večera. Šampanské aj červené víno bolo skvelé a tieklo do nás takmer samo. Priznajme si, ísť 1000 km na spotrebu nie je žiaden med lízať a občas to liezlo pekne na nervy. Tak sme boli aj radi, že to máme za sebou. Po večeri organizátor slávnostne vyhlásil víťazov a odovzdal ceny. Symbolické odovzdanie kľúčikov od automobilov prebehlo až na druhý deň na ženevskom autosalóne.

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok Nálada bola výborná a čo viac, štyria šťastlivci ju mali ešte lepšiu. Výhercovia boli štyria, v každej kategórii vozidiel jeden. Najlepšie výsledky spomedzi štátov dosiahlo Slovensko. Najnižšiu spotrebu vo svojej kategórii, ale aj absolútnu, dosiahla slovenská posádka v zložení Tomáš Šárik a Zuzana Lamperová na Peugeote 308, ktorí došli do cieľa so spotrebou len 3.14 l/100km a nechali za sebou všetkých súťažiacich vrátane menších 207-čiek. Tým vytreli zrak úplne každému, kto pochyboval o schopnostiach slovenských šoférov. Slovensko taktiež dosiahlo ďalšieho prvenstva a to v súčte spotreby všetkých slovenských posádok. Prispeli k tomu všetci slovenskí súťažiaci, na 207-čke Peter Czibor a Orsolya Lanczová so spotrebou 3.34 l/100km, na 308-čke Tomáš Šárik a Zuzana Lamperová s 3.14 l/100km, na 3008-čke Vladimír Belica so synom Tomášom s 3.86 l/100km a na 5008-čke moja osoba Pavel Hron spolu s kamarátom Tondom Kuřímským a spotrebou 3.58 l/100km. Celkovo sme zajazdili s priemernou spotrebou 3.48 l/100km.

Automobil Peugeot 207 vyhrala Belgicko & Luxemburská posádka so spotrebou 3.24 l/100km, 3008-čku vyhrali Chorváti so spotrebou 3.56 l/100km a 5008-čku si odviezli Česi so spotrebou 3.33 l/100km.

Kľúče boli výhercom odovzdané na stánku Peugeot v deň otovorenia ženevského autosalónu. Trocha fotografovania a potom sme mali chvíľku času aj na prehliadku tohtoročných automobilových noviniek. Autá a hostesky boli nádherné. Po štyroch dňoch ma však premohla únava a viac než z tej nádhery som sa tešil domov. Predpokladám, že na tom boli rovnako aj ostatní súťažiaci.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, čo sa podieľali na organizovaní prvého ročníka súťaže EcoCup, ako aj nášmu doprovodu Danke Karácsonyovej z Peugeotu Slovakia za podporu a trpezlivosť. Tiež novinársko-rádiovej posádke za skvelú spoločnosť, rodine, kolegom v práci a priateľom, ktorí mi držali palec. Slovenským posádkam za skvelú spoločnosť a ešte raz gratulácia víťazom.

FOTOGALÉRIA

Eco Cup

zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok


Autosalón v Ženeve

Pri príležitosti odovzdania symbolických kľúčov víťazom Peugeot Eco Cupu na ženevskom autosalóne, sme mali chvíľku času na prehliadku noviniek. Tu je pár fotografií.


zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok zväčšiť obrázok

Dňa: 30.3.2010
Autor: Pavel Hron
Foto: Pavel Hron, Tonda Kuřímský



Tento článok nájdete na AGENTÚRA AUTO DATA, spol. s r.o.
http://www.aad.sk

Adresa tohoto článku je:
http://www.aad.sk/sections.php?op=viewarticle&artid=688